|
Milá Lila,ďakujem za mail adresovaný mojej osobe.Môj vlkodav má už 4 roky a ja si naozaj neviem predstaviť,že by som mohla oňho prísť.Neviem ani opísať slovami aký máme medzi sebou úžasný vzťah.Nikdy som takého psa nemala a naozaj sa modlím aby žil večne,viem že je to nemožné,ale aj tak to robím.Čítala som si ohlasy na môj príspevok - Vlkodav môj život a niektoré ma trošku zarazili.Možno sú naozaj niektoré moje vety pricukrované a prehnané pre niekoho,ale bolo to písané v prvom rade srdcom a myslím,že ten ktorý s tým nesúhlasí,nikdy nemal taký vzťah s vlkodavom ako ja. Asi vieme všetci, že máme rôznych majiteľov vlkodavov a ako sa bijú do prs,čo všetko robia pre svojich miláčikov.A pritom si na nich nájdu počas dňa 20 minút,čo im dajú žrať.Nevenujú sa im možno tak ako by naozaj mali.Ja sa snažím byť so svojimi psami čo najviac,som už vydatá 3 roky,deti zatiaľ nemáme a snažíme sa aj s manželom venovať sa psom čo najviac a myslím,že je to aj na nich vidieť.Nemáme problém isť s nimi do podniku,alebo sa okúpať a zaplávať si a myslím,že je to všetko o tom venovaní sa.Ale snažím sa každým dňom byť s nimi čo najviac,lebo potom príde čas,kedy sa budeme musieť rozlúčiť a ja viem,že keď to príde nebudem na to pripravená a tiež neviem ako to budem niesť,preto je dôležité sa k nim správať a venovať sa im tak, aby ani jeden z nás si nemusel potom nič vyčítať.
|
