Z rôznych kníh o psoch sa dozviete, že vlkodav je veľký pes a nehodí sa do bytu. Ak žiaľ nepatríte k tým šťastlivcom, čo majú vlastný rodinný domček s obrovskou (alebo aspoň maličkou) záhradou, nemusíte hneď vešať hlavu. Veľký vlkodav je nepredstaviteľne spratný. Nelieta po byte s nadmiernou energiou ako niektoré ďaleko menšie plemená. A na rozdiel od niektorých malých plemien, ktoré sú úspešne prezentované ako vhodné „panelákové" plemená, nešteká celé dni. Keby vás susedia nestretli na chodbe, ani nevedia, že v dome je pes. Má ešte jednu výhodnú „bytovú" vlastnosť - nepáchne ako iné plemená. V prípade, že ho chcete chovať v byte, musíte len zvážiť, či máte v okolí možnosť ho venčiť (pričom samozrejmosťou každého majiteľa psa je zbierať po ňom výkaly), a či máte možnosť s ním zájsť niekde mimo mesto ho vybehať.

Aj keď je to veľký pes, rozhodne nepatrí do koterca. Patrí do rodiny, mal by s ňou žiť a nie byť vo vyhnanstve sám, hoci aj na obrovskej záhrade. Ak to nemôžete zabezpečiť, tak trpí samotou ďaleko viac ako nedostatkom miesta. Veľa ľudí, ktorí majú rodinný dom so záhradou má vlkodava v dome. Predstava, že veľký pes musí byť celý deň na veľkej záhrade, aby mohol behať, tiež nie je na mieste. Vlkodav, nech by bol v akejkoľvek veľkej záhrade, rozhodne nebude celý deň po nej pobehovať, ale nájde si jedno miestečko, kde vlastne celý deň prespí. Áno, bežne denne prespí osem až dvanásť hodín a vlastne mu je jedno, či spí na záhrade, v koterci, v obývačke na gauči, alebo pod stolom pri vašich nohách v práci.

Dôležité je, či ste ochotní a schopní sa mu venovať určitú časť dňa a ísť s ním na vychádzku a to samozrejme bez ohľadu na to, či je v byte alebo na záhrade. Aj na záhrade sa mu musíte venovať, lebo sám tam len tak behať nebude. Najlepšie je, keď ho môžete zobrať niekde von na prechádzku. Tu by som chcela vyvrátiť ďalší, všeobecne medzi verejnosťou zažitý názor, že keď ide o veľkého psa, ešte k tomu chrta, tak musí denne nabehať kilometre a kilometre pri bicykli, ináč bude trpieť. Nie je to pravda. Samozrejme, pohyb potrebuje, no najlepšie je, keď ho môžete na nejakom veľkom, chránenom, bezpečnom priestranstve nechať voľne vybehať. Bude vás obiehať nepredstaviteľnou rýchlosťou v kruhoch a osmičkách. Ja osobne to riešim tak, že keď vidím doďaleka, že im nič nehrozí, tak ich nechám vylietať. Potom, keď ich to prestane baviť, ich vezmem na vyťahovacie remene a pokračujeme v prechádzke trebárs aj lesom bez strachu, že mi vyletia za vyplašenou zverou. Samozrejme že ich neudržím silou, ale na remeni sú ovládateľné aj povelom, no navoľno sú si vedomé toho, že nemám šancu ich dobehnúť.

Behanie popri bicykli je dosť diskutabilné, či je to vôbec vhodný druh pohybu pre vlkodava. Kým je mladý, tak do dvoch rokov rozhodne nie. Má ešte mäkké nevyvinuté kosti, ktoré musia nosiť aj tak pre ne už nadmernú záťaž. Presilovať ich nadmerným pohybom nie je vôbec rozumné. Kosti psovi skrivíte a zničíte raz dva ale už nikdy ich nenapravíte. Ak máte obavu, že vaše mladé zvieratko je slabo osvalené, tak sa nemusíte vôbec ničoho obávať, že niečo zmeškáte. Svaly si primeraným pohybom vypracuje, keď budú kosti už vyvinuté. Na to bude mať ešte dosť času. Aj dlhé, niekoľkohodinové prechádzky môžu byť pre mladého psa nebezpečné. Rovnako aj spoločné prechádzky so staršími, temperamentnými psami nie sú veľmi vhodné. Vám sa síce zdá, že šteniatko vládze, je plné energie, ale žiaľ ono samo sa necíti a nevie pohyb samo regulovať, keď má živú spoločnosť okolo seba.

Dospelý vlkodav je na vytrvalostné behy popri bicykli príliš ťažký. Treba si tiež uvedomiť, že je to chrt, teda štváč a šprintér. Síce veľmi rýchlo zdoláva kratšie vzdialenosti, ale nie je to vytrvalec. Aj celková stavba tela a uhlenie končatín sú úplne iné.

Vlkodav pohyb potrebuje a rozhodne mu nestačí každý deň obkráčať na krátkom remeni raz kolo baráku. No tiež to nemusia byť denne niekoľkokilometrové túry. Tí čo majú vlkodava sa určite veľakrát stretli s tým, že to boli vlastne oni, čo nútili ich psa do pohybu. Keby nemusel, tak sa ani vyvenčiť nejde.